Výstava predstavuje pokus o hľadanie prieniku medzi dvoma príbehmi: náboženským kresťanským mýtom a výtvarným umením, pričom lupou zaostruje na súradnicu súčasnosti a len nedávnu minulosť. Celá výstava je koncipovaná z dvoch častí, ktoré sú medzi sebou voľne previazané a môžeme ich vnímať aj ako dva samostatné projekty.
Prvá časť sa zameriava na mapovanie výtvarných diel, ktoré vedú dialóg s kresťanským náboženstvom a to prostredníctvom prisvojovania si jej ikonografie, symboliky a náboženských metafor či polemiky o cirkevno-politických vzťahoch. Dnes je pomerne frekventovaným názorom, že reflexia náboženstva nedominuje aktuálnym trendom vo vizuálnom umení a že sa ocitla na periférii umeleckého záujmu. Otázka, ktorá sa tu kladie skôr znie, či netrpíme stále akousi klasickou predstavou o zhmotnení náboženských (a s náboženstvom súvisiacich) tém v umení, ktoré spolu dlhé obdobie tvorili pevný zväzok pri písaní dejín umenia. Treba si uvedomiť, že chápanie náboženstva je v podmieňovacom vzťahu s historickou existenciou a je zrejmé, že náboženstvo dnes prežívame úplne inak ako tomu bolo kedysi.
Výtvarné diela vybraných autorov sú usporiadané podľa stanovených kľúčov do štyroch samostatných výstavných celkov: Svätá – svätý – svätí, Ježiš v Disneylande, Iné videnie a Dedičstvo minulosti. Hlavnou myšlienkou, ktorá napĺňa výstavu je snaha zodpovedať nasledovné otázky: 1) v akých rôznorodých kontextoch dokážu dnes fungovať kresťanské motívy a nakoľko sa vzdialili pôvodným domovským kontextom 2) akým autorským cieľom a umeleckým výpovediam môžu slúžiť kresťanské náboženské znaky, symboly a námety v zobrazeniach 3) akými výtvarnými prostriedkami dokáže umenie dnes komunikovať hlboké duchovné odkazy biblického mýtu. Výstava poukazuje na pluralitu v transformáciách témy do hmotnej matérie a zahŕňa rôzne výtvarné média ako sú maľba, kresba, objekt, fotografia, videoart.
Druhá časť výstavy vznikla v spolupráci s dvanástimi autormi mladej generácie. Prezentované diela boli vytvorené na podnet zadania kreatívnej úlohy vytvoriť tzv. oltár súčasnosti alebo súčasný oltár. Idea kreovania oltárov je inšpirovaná dielom Stanislava Filka (*1937), ktorý v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia realizoval sériu diel nazvaných ako Oltáre súčasnosti. Charakteristickú črtu Filkových oltárov definuje hodnotový stret sakrálneho a profánneho výrazu. Chiazmus v titule výstavy je daný úmyselne, pretože zámerom úlohy nemalo byť nutne nadviazanie na Filkovu konceptuálnu stratégiu oltárov. Keďže náboženstvo a viera sú témami nanajvýš intímneho a osobného charakteru, autori mali ponechanú voľnosť a maximálnu slobodu v interpretácií zadania.
Nahliadanie posvätného a svetského vychádza z hodnotového a skúsenostného postavenia ich pozorovateľa, pretože v samotnom priestore nie sú obsiahnuté tieto kvalitatívne rozdiely. Balansovanie, vymieňanie či posilňovanie intenzity medzi dvomi pólmi výrazu sa v rôznej miere prejavilo vo výtvarných interpretáciách mladých autorov.
Lucia Miklošková- Turčianska galéria