Klub výtvarných umelcov a teoretikov, ale aj Výtvarný odbor Matice slovenskej, vo svojich iniciatívach nie raz sme hlbšie načierali do pokrokových národných výtvarných tradícií. Platilo to o mnohých výstavách doma a v zahraničí z odkazu protifašistických tradícií, ale aj cyrilo-metodského odkazu. Nezabudli sme ani na Ľudovíta Štúra. Z našej pozície je viacero dôvodov, prečo naň nemožno zabúdať, ba ani zabudnúť.
V meruôsmom roku v 19. storočí boli sme nútení prevziať odkaz, že kvôli slobode sa treba chopiť meča. Poznali, no nerozumeli zmyslu dejín. Štúrovi sme /z ľava/ vyčítali, že sa spojil s Viedňou a šľachtickými realitami vtedajšieho štátu, s nádejou na osvietenecký chod národných dejín. Nemal sa stať Jánom Husom a národné formoval ako syntetik tvorivých kvalít vlastného národa, ktorý /nesmel podľa klasikov/ chcel svoju slovenčinu. V meruôsmom roku sa ho dotýkali dejiny. Zažil nádeje Čechov a Slovanov v Prahe a v Uhorsku mu nechceli rozumieť. Hľadal riešenia a požadoval už nie okolie, ale kniežatstvo Slovákov. Nedožil sa. Keď ho internovali, stal sa slovanským Hrebendom – povestí a piesní plemien slovanských. Keď ho internovali, formuloval /v nemčine/ Slovanstvo a svet budúcnosti. Odvtedy sa stal frekventovaný pojem pansláv, keďže tieto idei boli rozvíjané aj cárskym mocnárstvom.
Náš výstavný celok zdôrazňuje mnohé vrstvenia podnetu. Ponajprv Dielo Ľudovíta Štúra. Vystavujme skutočné vzácnosti – napríklad knižné vydanie diela O národních písních a pověstech plemen slovanských od Ludevíta Štúra /Novočeská bibliothéka vydávaná nákladem Českého museum, číslo XVI. – v Praze 1853 v Kommissí u Františka Řivnáče, spisů musejních číslo XLVI./. Ale predovšetkým prvé knižné vydanie diela Slovanstvo a svet budúcnosti, Moskva 1867 /Сдавянство и мiрь будущаго Людевита Штура – Москва 1867/. Nevystavujú tento artefakt ani na syntetickej múzejníckej výstave Slovenského národného múzea na bratislavskom Hrade. Podarilo sa ju získať z Estónska, ako niekdajší knižný fond Ruského klubu v Rige /Lotyšsko/. A prezentuje sa aj Štúrovo dielo a odkaz v širšom slova zmysle, najmä v tom národnom a buditeľskom. Nech je vzácnosťou to, čo zobrazuje dobový vzhľad vtedajších Slovákov – v podobách, aké ponúkajú chromlitografie prvého slovensko-maďarského vydania súboru krojových a figurálnych národopisných štúdií z roku 1883 z odkazu tvorby P. M. Bohúňa. To druhé vydanie, rusko-slovenské, zhabali. Ale týka sa to aj diela nezanedbateľného Kollarza, teda Františka Kolářa – toho autora, ktorý nezabudnuteľne idealizoval podoby Ľudovíta Štúra na slávnej litografii z roku 1861. Tentoraz ide o zobrazenie podoby vtedajšieho Slováka, sedliaka z Trnavy. No prezentujeme aj dobovú litografiu otca troch kodifikátorov – Jána Hollého. Portrét vytvoril dobovo obľúbený portrétista Slovákov, a neskôr aj matičných dejateľov, Roland Weibezahl v roku 1863.
A po druhé – pocta: výstavný celok vznikal z iniciatívy viacerých žijúcich a nedávno zosnulých umelcov, pričom umenovedne komplexne subsumoval aj vývin v prezentovaní portrétu a podoby Ľudovíta Štúra. Z autorských iniciatív pripomeňme Tibora Bartfaya, Jozefa Baláža, Editu Ambrušovú, Ladislava Snopka, Jána Kulicha, Kláru Patakiovú, Mariána Polonského, Stanislava Harangozóa, Milana Medúza, ale aj sklenenú poctu Drahoša Prihela, fotografickú tvorbu Alexandra B. Molnára, ba aj veľkomoravské a slovanské podnety z tvorby M. Klimčáka a E. Trizuljakovej. Do tohto rangu výtvarných iniciatív vklinil sa aj Marián Tkáč, ktorý analyticky vyjadril portrétne autentické podoby Ľudovíta Štúra a Adely Ostrolúckej. V čase ústredných osláv sa výstavný celok doplnil o skutočný skvost – o kresebné štúdie a akvarelový prototvar diela Martina Benku Štúrovskí dobrovoľníci z fondov Múzea M. Benku SNM v Martine. Pribudol aj hodnotný portrét Františka Šestáka známy z Pedagogickej encyklopédie z 80-tych rokov 20. storočia, ale aj svieži čerstvý portrét z tvorby Stanislava Harangozóa.
Výstava sumuje podobu Ľudovíta Štúra na slovenských a československých bankovkách. V čase szlovákštátu to boli štátovky Štefana Bednára, a neskôr išlo o vynikajúce portréty Albína Brunovského a Jozefa Bubáka /J. Bubák je prezentovaný v grafickej počítačovej faksimile realizovaných výtvarných návrhov/. Portrét Ľudovíta Štúra v známkovej tvorbe mal svoj česko-slovenský pôdorys – po oslobodení vznikali efdecéčka takých autorov ako Karol Svolinský, Max Švabinský, ale aj tých zo Slovenska – Ernesta Zmetáka, Jozefa Baláža, ktorým predchádzal štúrovský známkový portrét Ladislava Majerského z obdobia vojnového slovenského štátu /Slovenská republika/. Výstavný celok zároveň ponúka súborný obraz o podobách Ľudovíta Štúra v reliéfnej a medailérskej tvorbe a tvorbe mincí Slovenska. Sú tu – v žiarivej kompletnej zostave – Ľudovít Štúr Jána Kulicha, Ľudmily Cvengrošovej, Ladislava Snopka, Mariána Polonského, Ladislavy Snopkovej, Štefana Novotného, Miroslava Rónaia, Patrika Kovačevského, Ivana Řeháka, atď…
Na znaku Matice slovenskej z roku 1863 – na hornouhorskom predhistorickom slovenskom znaku, chýba zlatistá korunka v dotyku Štúr. Ide o jeden z prvých hlbinných symbolov, ak nie o manifestant – demokracie, ale aj budúcich osudov slovenského ľudu. Ten, kto chce rozumieť hodnotám rangu Štúr, musí rozumieť hodnotám umenia a múz. Patrí česť tomuto pojmu v dejinách.
Reprezentatívna výstava DIELO, POCTA A PORTRÉT – ĽUDOVÍT ŠTÚR V SLOVENSKOM VÝTVARNOM UMENÍ bola v premiére vystavená v rodnom kraji Ľudovíta Štúra, v Galérii Regionart v Prievidzi /16. júna – 17. júla 2015/, neskôr v Turzovom dome v Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici /19. júla – 18. októbra 2015/. V čase ústredných osláv štúrovského výročia sa uplatnila na pôde Úradu vlády SR v Bratislave /20. októbra – 4. novembra 2015/ a pre verejnosť vo výstavných priestoroch Archa v Primaciálnom paláci /5. – 15. novembra 2015/. Nad výstavou prevzal záštitu predseda vlády SR Robert Fico a nad jej bratislavským uvedením aj primátor hlavného mesta SR Bratislavy Ivo Nesrovnal. V súčasnosti, dňa 19. novembra 2015 výstavu slávnostne otvárali v Turčianskej galérii v Martine – za účasti zástupcu primátora mesta Martin Mgr. Imricha Žiga, riaditeľa Turčianskej galérie Ing. Ľubomíra Kraľovanského, kurátora výstavy a predsedu Klubu výtvarných umelcov a teoretikov PhDr. Ladislava Skraka a vystavujúcich umelcov. V Martine potrvá do 31. januára 2016, kde bude zverejnená a aktívne i pôsobiť v čase 160. výročia skonu významnej osobnosti.