Zadná strana obrazu obyčajne ostáva pre bežného diváka skrytá. Ukrýva rôzne technické prostriedky umeleckého diela. Latkový rám, spôsob jeho zostavenia, španovacie kolíky, štruktúru plátna, spôsob jeho uchytenia. Nesie svedectvá o vzniku a živote obrazu v podobe štítkov, na ktorých sú záznamy o pohybe diela na rôznych výstavách. Niekedy tu nájdeme aj poznámky samotného autora. Pre znalcov umenia je zadná strana veľmi dôležitá pri určovaní autorstva, pri datovaní diela a zohráva veľmi dôležitú rolu pri určovaní pravosti obrazu. Zadnú stranu obrazov obyčajne tvorí prázdna plocha plátna. Na diele Mikuláša Galandu – Súmrak z rokov 1922-23 je to inak. Jeho zadná strana ukrývala napínavý príbeh, ktorý sa umelec rozhodol pred divákmi ukryť.
Reštaurátorka Mgr. art. Erika Benická obraz oslobodila od pôvodného rámu, opatrne uvoľnila zhrdzavené klinčeky zo zvetraného podrámu, plátno sňala a voľne položila na dosku.
Nastal čas čistenia maľby od dávnych nánosov nečistôt a pomaly dopĺňať chýbajúce farebné plôšky. Začal sa proces pomalého odkrývania príbehu rubu obrazu – jeho demaskovanie. Súčasťou reštaurovania je fotografovanie jednotlivých častí pracovného postupu.
Na výstave, ktorá bude verejnosti sprístupnená od 18. 12. 2015 do 18. 1. 2016 Turčianska galéria ponúka náhľad na fotodokumentáciu z reštaurovania spolu s piatimi zreštaurovanými dielami Mikuláša Galandu: Z paše, Pieseň, Ruže v krčiažku, Šašo s motýľom. Raritou je prezentácia zreštaurovanej zadnej strany obrazu Súmrak. Finančné prostriedky na odborné ošetrenie a reštaurovanie maľby piatich diel Mikuláša Galandu získala Turčianska galéria z dotačného programu Ministerstva kultúry SR.